HomePedagógoviaOsobnéLetzCV
Home | Contact | Print | SK | EN |
Curriculum vitae


Ján Letz narodil sa v Žiline. Po absolvovaní ľudovej školy a gymnázia v rodisku študoval na Chemickotechnologickej fakulta SVŠT v Bratislave a posledné dva roky na Vysokej škole chemickej v Prahe, kde roku 1958 promoval na inžiniera chémie. Od roku 1960 pracoval ako výskumník vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave. V roku 1971 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu. Od roku 1973 sa postupne rekvalifikoval na problematiku výskumu a vedy na vysokých školách a od roku 1976 pôsobil ako výskumný a od r. 1982 ako samostatný vedecký pracovník v tejto oblasti hlavne na Ústave rozvoja vysokých škôl SSR až do r. 1990. V rokoch 1960 – 1965 tajne študoval nemarxistickú, osobitne kresťansky orientovanú  filozofiu. Počas politického odmäku, v rokoch 1968 až 1969, mohol niekoľko článkov publikovať aj z filozofickej a náboženskej problematiky. Koncom roku 1969 vyšiel vo vydavateľstve Tatran vo veľkom náklade preklad knihy W. Kellera A Biblia má predsa pravdu, na ktorom z veľkej časti participoval. Počas rokov 1970 – 1989 napísal a vydal samizdatom 40 väčších  filozofických a náboženských prác. V roku 1986 vyšiel knižne vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ jeho preklad významného diela A. Schweitzera Kultúra a etika. Pracoval v redakcii samizdatového časopisu Radosť a nádej (1986 – 1989), do ktorého pravidelne prispieval.

Od 1. novembra 1990 na základe konkurzu nastúpil za vedúceho novozaloženej Katedry humanistiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a od roku 1994 viedol Katedru etiky a sociálnej práce na Fakulte humanitných vied UKF v Nitre. Od roku 1992 sa stal členom redakčného kolégia časopisu Filozofia. Bol členom Akademického senátu Trnavskej univerzity (1992 – 1993), prodekanom pre vedu a výskum (1994 – 2000), prorektorom prorektorom pre vedu a výskum (2001 – 2004) a opäť prodekanom pre vedu, výskum a doktorandské štúdium (2005 – 2006). V roku 1996 založil a do roku 2006 viedol Katedru filozofie.

Od roku roku 1990 bol riešiteľom 11. výskumných projektov a grantov (pozri ďalej), napísal a publikoval 10 monografií a uverejnil vyše 240 statí v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch, z toho 123 vedeckých prác (pozri ďalej). Na publikované práce dostal cca 301 publikovaných ohlasov, z toho 37 recenzií. Vystúpil od roku 1990 s prednáškami na 73. vedeckých a odborných konferenciách doma a v zahraničí (pozri ďalej). Na docenta filozofie sa habilitoval roku 1994 prácou Teória poznania a za univerzitného profesora filozofie bol vymenovaný 25. júla 1997. Po viac ako 30. rokoch systematickej práce je tvorcom filozofického konceptu, nazývaného experienciálno-evolučná a kreačno-evolučná filozofia. Od roku 1995 priviedol k úspešnej obhajobe 7. doktorandov a v súčasnosti je školiteľom 4 doktorandov (pozri ďalej tabuľku).

Usiluje sa o rozvíjanie filozofickej školy formovanej predovšetkým na základe súčasnej personalistickej filozofie. Od roku 1997 zostavuje a je editorom série monotematickch zborníkov vedeckých štúdií Acta Philosophica Tyrnaviensia (doteraz 13 zväzkov). Ide o nasledujúce zborníky: Chápanie osoby v kresťanskej filozofii (1997), Personálna identita človeka (1998), Problémy personálnej sebaidentifikáie v súčasnej kultúre (1999), Osobnosť človeka v jej duchovnej dimenzii (2000), Fundamentálna úloha lásky v dialógu medzi civilizáciami (2001), Aktuálne otázky filozofického personalizmu s výhľadom do budúcnosti (2002), Minulé a súčasné podoby personalistickej filozofie (2003), Za personalistickú kultúru (2004), Čas, bezčasie a večnosť ako horizont bytia osoby (2004), Muž a žena z personalistického hľadiska (2005), Filozofia na Trnavskej univerzite v Trnave (2006), Poslanie filozofie na univerzite v súčasnej dobe (2007).







‹‹ späť